Spolu s tým, že sa mi po práci už nechcelo nad vydávaním kníh uvažovať, som mala problém posunúť sa v jednej fáze ďalej. Už neviem, či sa to týkalo kapitoly o financiách alebo propagácii knihy, pointa bola ale tá, že som mala pocit, že sa len stále točím v jednom kruhu.

Je veľa spôsobov, ako sa dá pristúpiť k vydaniu knihy a veľa druhov motivácie, ktoré ženú rôzne typy autorov. V snahe všetkým ponúknuť odpovede na všetky otázky som sa stále viac zamotávala a zrazu som písala úplne protichodné argumenty.

Vtedy som si uvedomila, že ak chcem knihu napísať pre všetkých, nikdy sa mi to nepodarí. Je rozdiel radiť autorom, ktorí berú vydanie knihy len ako pokus alebo ktorí za mesiac zostavili nejaký text, ktorým chcú zo dňa na deň preraziť. Skrátka, bez toho, aby som niekoho zhadzovala, majú o osude svojej knihy veľmi nereálne predstavy.

V rámci Publica pomáham aj takýmto autorom, lebo na ich rozhodnutí vydať knihu nie je nič zlé. Ak niekoho poteší uvidieť svoju knihu v kníhkupectve (hoci z nej predá presne 1 ks, ktorý si kúpi mama) alebo kto napriek odporúčaniu knihu nevydať je aj tak presvedčený, že by tým svet prišiel o jeho hodnotné myšlienky… prosím.

Vo svojej knihe by som chcela pomáhať hlavne tým, ktorých dielo má akú-takú kvalitu. Ktorí majú vyššie ambície ako len predávať. Ktorí rešpektujú základné princípy knižného trhu a ktorí nemajú problém si naštudovať veci, ktorým zatiaľ nerozumejú. Ktorí vedia, že do vydania knihy musia vložiť svoju energiu, čas i peniaze a aj tak nebudú oplakávať prípadný neúspech. Ktorí sa nezastavia pri jednej knihe, lebo písanie je pre nich záľubou aj sebarealizáciou. Ktorí dokážu makať na sebe sami, ale dajú si aj poradiť, keď treba.